Obdivujete kvitnúce krehké krókusy, snežienky a bledule, kráľa cibuľovín - tulipány, kvety narcisov či nebesky modré modrice? Cibuľoviny stačí raz vysadiť a krásou svojich kvetov vás môžu tešiť niekoľko ďalších jarných sezón. Na pestovanie sú jednoduché a efekt pritom majú ohromujúci. Cibuľoviny kvitnúce na jar sa vysádzajú od polovice septembra a v priebehu októbra. Včas vysadená cibuľka si do zimy vytvorí dostatočne husté korene a na jar bude kvitnúť v plnej kráse.

Ľalia

Do rodu Lilium radíme asi 90 druhov. Ľalie patrili k prvým ozdobným kvetom v histórii - o ich pestovaní existujú doklady už v mnohých starovekých kultúrach dávno pred naším letopočtom.

Pestované kultivary delíme do deviatich skupín:

1. Ázijské hybridy

2. Martagon hybridy

3. Candidum hybridy

4. Americké hybridy

5. Longiflorum hybridy

6. Trúbkovité hybridy

7. Orientálne hybridy

8. Hybridy, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín

9. Prírodné druhy a ich variety

Veľkosť cibule, jej tvar a farba sú znakom druhu alebo kultivaru - jednotlivé druhy sa od seba líšia aj tvarom, veľkosťou a počtom šupín v jednej cibuli.
Stonka býva, podľa kultivaru a veku cibule, vysoká 20 až 240 cm, nevetvená a priama, iba u L. henryi sa oblúkovito ohýba k zemi. Listy sú špirálovito rozmiestnené po celej dĺžke stonky a sú úzko čiarkovité až široko kopijovité. Na konci byle vykvitá jeden až niekoľko desiatok kvetov usporiadaných v okolíkoch alebo hrozne.

U ľalií nie je vyšľachtená modrá ani fialová farba. Veľkosť kvetov je od 3 - 30 cm. Cibule väčšiny druhov ľalií sú spoľahlivo mrazuvzdorné, proti mrazu chránime vegetujúce vytrvalé korene - odporúča sa aspoň ľahká zimná prikrývka zo suchého materiálu. Ľalie vysádzame na slnko až do polotieňa tak, aby mali dostatok svetla, ale boli chránené pred poludňajším úpalom. Vyžadujú neutrálne až slabo kyslé, ľahšie, dostatočne hlboké a priepustné pôdy maximálne zásobené humusom aj živinami, s výnimkou vápnomilných druhov (L. henryi, L. martagon a ich hybridy).

Pôdu pre ľalie zlepšujeme dobre preležaným kompostom zmiešaným s listovkou alebo rašelinou a hrubým riečnym pieskom. Cibule vysádzame do hĺbky, ktorá zodpovedá trojnásobku priemeru cibule. Nad cibuľami odporúčame navrstviť trvalú vrstvu zeminy vysokú 3 až 5 cm. Vzdialenosť výsadby medzi cibuľami je závislá na robustnosti kultivaru a pohybuje sa od 15 do 50 cm. Ľalie sa vysádzajú buď na jeseň na začiatku obdobia vegetačného pokoja (september až začiatok novembra), alebo na jar. Neskorá jesenná výsadba je nevhodná, pretože ľalie musia ešte na jeseň riadne zakoreniť.

Neznášajú trvalé premokrenie pôdy a zálievku do listov. Pri okopávaní sa nesmú poškodiť plytko umiestnené stonkové korene. Od konca vegetácie sa ľalie už nezalievajú, aby mohli cibule náležite vyzrieť. Na stanovišti zostávajú viac rokov. Každoročne sa prihnojujú.

Rozmnožujú sa dcérskymi cibuľami a pacibuľkami. V rôzne početných solitérnych skupinách sú vhodné do trávnikov, trvalkových záhonov a stepných partií. V záhradách sa odporúča pestovať iba vitálne druhy a kultivary zo skupiny ""ázijských hybridov"" a ""rúrkovitých hybridov". Ľalie sú ideálnymi kvetinami na rez. Režeme ich pred rozkvitnutím prvého kvetu, rastlinám sa však musí ponechať dostatočné množstvo listov na výživu cibule.