Ako bojovať so slimákmi
Rýchlo sa množia a zjedia, k čomu prídu. Slizovec iberský (Arion lusitanicus) známy aj ako slimák. Do našich končín sa dostal z Pyrenejského polostrova, západného Francúzska a Anglicka pred 50 rokmi, čoskoro sa rozšíril po celej Európe až do USA. Podobá sa nášmu domácemu slizovcu (Arion rufus) najmä svojou veľkosťou 8–12 cm. Líšia sa však sfarbením – slizovec lesný je čierny alebo jasne tehlový a má menší apetít, jeho španielsky príbuzný je skôr hrdzavý.
Mladí slizovec je však nezameniteľný: slizovec lesný je mliečne bielej farby s tmavými tykadlami, slizovec španielsky sa sfarbuje od žltej po hnedú a na chrbte má dva jasnejšie sfarbené pruhy.
Slizovec španielsky sa pári v júni, vajíčka každoročne kladie až v počte 220 ks. Najviac ich kladú na prelome augusta a septembra a liahnu sa po cca 40 dňoch. Vajíčka nakladené v septembri prezimujú a liahnu sa na jar. Čím je teplejšie, tým skôr. V našich podmienkach dospelí zimu väčšinou neprežijú.
Najviac slizovcov sa objavuje v máji a júni. Na jar sú teda mladí a zásahy proti nim sú efektívnejšie.
Ako sa slimákmi bojovať, aby počas pár dní nezlikvidovali celú záhradu?
Ideálna je kombinácia všetkých dostupných metód – zber, nástraha pascí, biologická ochrana, ale hlavne aj dôslednosť. Nevzdávajte sa a záhrada sa opäť vráti do pôvodnej rovnováhy. Rastliny zalievame, pokiaľ možno, priamo ku koreňom a pôdu okolo zbytočne nezvlhčujeme. Kompost umiestnime čo najďalej od záhonov a pred použitím ho radšej preosejeme.
Slimáci majú radi vlhko – tj. kôpky trávy, úkryty z dreva. Využijeme ich teda ako prirodzených lapačov a často ich kontrolujeme. Ráno alebo za súmraku prejdeme záhradu a pozbierame ich. Je to najlacnejší, aj keď trochu pracný variant. Potom ich čo najrýchlejšie usmrtíme, najlepšie zaliatím vriacou vodou.
Lákadlom je pivo - do záhonov zapustíme nádoby, do ktorých nalejeme dostatočné množstvo tekutiny a pasce každý deň kontrolujeme. Nevýhodou tejto pasce je, že môže prilákať aj slimáky z ďalekého okolia. Záhony chránime aj mechanicky tak, že používame rôzne bariéry – zapustené plechy s okrajom zahnutým smerom von, medený drôt, pásy suchého materiálu – piliny, slama, škrupiny.
Slimáci neznášajú aromatické rastliny, ktorými je možné olemovať záhon, napríklad šalvia, tymian a levanduľa.
Ďalej môžeme využiť prirodzených nepriateľov slimákov. Tými sú ropuchy, jašterice, ježkovia, slepúchy, užovky aj niektoré druhy vtákov. Na záhrade im vyhradíme kútik, kde sa môžu zabývať a prirodzene pomáhať.
Ak máme možnosť, zaobstaráme kačice. Tie slimáky vyhľadávajú a sú pre nich pochúťkou. Jedna kačica nazbiera za deň v priemere 80 dkg ulitníkov. Vajíčkami sa živia aj slimáky s ulitou.
Na mladých slimákov pôsobí ako nervový jed obyčajná káva, je teda možné použiť kávovú usadeninu. Prirodzeným nepriateľom je parazit hlísty Phasmarhabditis hermaphrodita. Neohrozuje zdravé prostredie na záhrade a nehubí prirodzených predátorov.
Pri použití chemických prostriedkov dávame pozor, aby sme neohrozili domáce zvieratá. Účinné sú prípravky na báze zlúčenín fosforu a železa, tým dáme prednosť, pretože by nemali ohroziť ostatné živočíchy.
