Ako pestovať divoké paradajky

Obľúbené

Divoké paradajky sú odolné voči chorobám plodovej zeleniny a zachovávajú si pôvodný vzhľad aj chuť. Kým boli divoké paradajky šľachtené, mali okrúhle červené alebo žlté plody s veľkosťou ríbezlí až čerešne.

Latinsky sa rastlina nazýva Solanum pimpinellifolium. Rastliny pôvodných druhov paradajok možno nájsť stále v Ekvádore a Peru vo voľnej prírode. Plody sú šťavnaté s typickou paradajkovou chuťou a vôňou.

Sadeničky je možné predpestovať rovnako ako u klasických paradajok. Semená vysievame v marci, do zmesi zeminy s kompostom (1:1). Na vyklíčenie vyžadujú teplotu 28 až 30 °C. Predpestované sadeničky vysadíme von po zmrznutých. Stanovište vyberieme slnečné a rastlinám ponecháme dostatočný priestor.

Rastliny rastú do šírky a veľa sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4 m2), vzájomne sa prepletajú a nezriedka kedy vytvoria nepreniknuteľnú húšť. Kríky nezaštipujeme, čím viac by sme ich zaštipovali, tým viac by sa rozrastali.

Dobre ich možno pestovať v druhej trati, čím viac vyhnojená pôda, tým menej plodia a rastú veľmi bujne. Rastliny nenapadajú plesne a tak ich v dobe vegetácie bohato zavlažujeme, nebojíme sa ani postriekaním listov.

Plody zrejú od začiatku augusta a žať môžeme až do prvých mrazov. Sú zoskupené v hrozne, teda pri zbere celú stonku jednoducho odstrihneme.

Z jednej rastliny zožneme ročne stovky sladkých plodov. Paradajky sú najlepšie čerstvé, skvele chutia aj v miešaných šalátoch ochutených bazalkou. Môžeme ich aj sušiť či konzervovať. Prezreté plody sami praskajú a vysemeňujú sa, takže na jednom mieste nám môžu paradajky vyrásť aj v ďalšom roku.