Ako plánovať zeleninovú záhradku
Budúcich záhradkárov láka predovšetkým možnosť vypestovať si vlastnú zeleninu, ktorá neobsahuje jedovaté zlúčeniny. Tie sa, bohužiaľ, používajú pri intenzívnom pestovaní zeleniny, ktorú bežne nakupujeme v obchodoch. Záhradkárstvo predstavuje aj formu aktívneho odpočinku.
Ak chceme zberať zeleninu počas celého leta, je potrebné starostlivé plánovanie. Medzi veci, ktoré musíme skoordinovať, patrí príprava záhonov na jar a na jeseň, rozdelenie alebo miešanie jednotlivých kultúr a poradie zrelosti.
Ak sa chystáte založiť zeleninovú záhradku, je vhodné riadiť sa niekoľkými základnými odporúčaniami. V prvom rade je potrebné pamätať na to, že na pestovanie zeleniny nie sú vhodné zatienené pozemky. Čo na záhradke budeme pestovať rozhodujú možnosti skladovania zásob a v neposlednom rade aj klimatické podmienky.
Veľkosť záhradky nie je možné určiť jednoznačne. Pre úplné samozásobenie štvorčlennej domácnosti by úžitková záhrada mala mať okolo 500 m2. Zriedka však máme toľko miesta k dispozícii alebo čas na obhospodarovanie tak veľkej záhrady. Snažíme sa však čo najlepšie využiť priestor.
Z tohto dôvodu je lepšie na záhonoch pestovať rastliny v zmiešanej kultúre, keď je na nich viac druhov zeleniny zároveň. Pri tomto spôsobe pestovania zeleniny je však nutné dbať na to, aby sa všetky rastliny dobre znášali. Keď máme naplánovanú výsadbu, môžeme sa dať do prípravy pôdy a hnojenia, čo sú úlohy, ktoré sa už riadia individuálnymi potrebami rastlín.
Rozdeľte záhradu na 4 časti
Plánovanie záhrady a prípravu pôdy je možné uľahčiť si tak, že zeleninovú záhradku rozdelíme na základe nárokov rastlín na výživu na štyri časti. Jednotlivé druhy zeleniny je totiž možné charakterizovať buď ako veľmi náročné, alebo stredne a málo náročné.
Následne každej skupine rastlín podľa ich náročnosti na záhonoch vyhradíme súvislý priestor. Na štvrtej časti záhrady pestujeme rastliny, ktoré zostávajú na rovnakom mieste viac rokov (napríklad špargľa). Zmysel tohto rozdelenia spočíva v tom, že tam, kde boli rastliny veľmi náročné, nasledujúci rok budú rastliny stredne náročné a po nich rastliny nenáročné.
Delenie zeleniny na rastliny náročné a nenáročné nám uľahčuje hnojenie. Rastliny veľmi náročné sa nedajú pestovať na záhonoch bez predchádzajúcej aplikácie hnojív. Záhony pre rastliny z tejto skupiny môžeme na jeseň zásobiť zhnitým hnojom alebo na jar približne tri až štyri týždne pred výsadbou organickými hnojivami. Rastlinám stredne náročným bude na správny vývoj stačiť kompost, zatiaľ čo rastliny nenáročné na humóznych a zdravých pôdach nie je potrebné vôbec hnojiť.
Doteraz sme si však neuviedli, aké rastliny patria do jednotlivých skupín:
- veľmi náročné: na výživu z bežne pestovaných druhov zeleniny patria: paradajky, uhorky, tekvice, karfiol alebo brokolica
- stredne náročné: kaleráb, cvikla, mrkva, šaláty
- málo náročné: patria reďkovky, hrach a fazuľa
Ako sme sa už zmienili, pri plánovaní výsevu a výsadieb je užitočné riadiť sa vzájomnými vzťahmi rastlín. Jednotlivé druhy totiž môžu a nemusia byť dobrými susedmi.
