Angínovník čínsky má výrazné liečivé účinky
Nádchovník na parapete iste už všetci máte, ale poznáte angínovník? Kvitne oranžovo a ozdobí nielen stanovisko na priamom slnku, ale bez obáv ho môžete pestovať aj ako izbovú rastlinu. Ako už názov napovedá, liečivé účinky napomáhajú predovšetkým pri bolestiach hrdla a angíne. S dávkováním však opatrne!
V listoch angínovníka čínskeho sú obsiahnuté glykozidy, flavonoidy, triesloviny, vonné silice, saponíny a alkaloidy, ktoré ešte nie sú bližšie preskúmané. S vírusmi a baktériami si angínovník poradí aj vďaka ďalším látkam - ectorigeninu a ectoridinu, obe pôsobia silne protizápalovo a miernia čiastočne i bolesť, zmierňujú zahlienenie, takže je vhodný pri liečení bolestí v krku i angíny.
Ale pozor, je jedovatý! Alkaloidy, ktoré rastlina obsahuje, sú mierne toxické a vo väčšej miere môžu vyvolať alergické reakcie. Na vine sú tiež silice, na ktoré môžu byť niektoré osoby precitlivené.
Pri žuvaní listov platia dve pravidlá
- neprežúvame dlhšie ako 30 sekúnd (pre potlačenie vírusov a baktérií v krku to stačí),
- neprežúvame viac ako 6x denne (vyšším dávkovaním si môžeme spôsobiť ťažkosti - opuchy krku, bolesti a dýchacie ťažkosti najmä u citlivých osôb).
Najprv teda začínajte s malou dávkou, aby ste si účinok otestovali. Približne hodinu po dožúvaní nič nepijeme a nejeme, aby sa účinok pálčivých látok čo najlepšie prejavil. Ak povaríme lyžičku nasekaných listov minútku vo vode a necháme vychladnúť, získame výborné kloktadlo, ktoré mierni bolesti krku.
Drvené odnože lúhované 15 minút zase pôsobia výborne vnútorne - čaj môžeme použiť pri prechladnutí, kedy pomôže odhlieniť dýchacie cesty, ale aj prečistí obličky a lymfatický systém, uvádza sa aj priaznivý účinok na nadúvanie a zápchu.
Angínovník potrebuje k životu priepustnú pôdu, takže rovnako ako na záhradke aj v kvetináči bude rád za zeminu skôr piesčitú s dobrou drenážou. Nechajte ho na slnečnom okne alebo na mieste, kde je veľa svetla.
Znáša v pohode izbové teploty a zálievku v zime zmiernite až na zálievku podobnú zimnému režimu sukulentov. Nemá rád preliatie a mokrú pôdu, ľahko mu potom zahnívajú korene.
Angínovník sa množí odnožami a vysadiť ho možno aj na záhradke - na nejakom dobre odvodnenom mieste, pomerne dobre znáša aj skalky a úpätie kamenných múrikov.
Angínovník množíme na jeseň, kedy sa ešte dobre uchytí a na zimu ho zakryjeme mulčom. Zo svojich domovín je zvyknutý na neklesajúce zimné teploty pod pätnásť stupňov mrazu.