Divozel kvitne celé leto a rastie aj v chudobnej pôde
Medzi okolitou flórou vyniká svojím vysokým vzrastom, kedy môže dosiahnuť výšku až 2,5 m. V prírode sa s ňou môžeme stretnúť na lúkach a slnečných stráňach. Divozel veľkokvetý nás už z diaľky zaujme žiarivými žltými kvetmi, ktoré sa dodnes uplatňujú v ľudovom liečiteľstve.
Divozel veľkokvetý sa stáva aj obľúbenou dvojročkou pestovanou na záhradkách, kde ju obvykle zrezávame na výšku približne 80 cm, aby sa rozvetvila a nasadila viac kvetov. Na to aby prosperovala, nepotrebuje živné pôdy bohaté na humus – vyrastie aj v chudobnej kamenistej pôde, stačí jej len slnko. Patrí k dvojročným rastlinám, takže v prvom roku vytvorí prízemnú ružicu listov a rozkvitne až v druhom roku po vysiatí.
Kvety zbierame počas celého leta ešte predtým, než sa utvoria kapsuly so semenami.
POZOR: semená divozelu sú prudko jedovaté!
Určite nechceme, aby sa nám priplietli do nálevov. S kvetmi zaobchádzame opatrne, ľahko sa pokrčia. Sušíme ich na slniečku alebo pri miernej teplote v rúre alebo v sušičke. Kvety by po usušení mali mať zlatohnedú farbu a voňať po mede. Uchovávame ich v dobre uzavretých pohároch na tmavom mieste.
Divozel nikdy neužívame dlhšie ako 10 dní! Radíme ich k tým typom liečiviek, ktoré v malom množstve liečia, zatiaľ čo vo väčšom už môžu škodiť. Odvar z kvetov pomáha pri prechladnutí, pri problémoch s pečeňou a pôsobí močopudne. Čaj musíme pred pitím scediť, pretože chĺpky na kvetoch môžu dráždiť sliznicu.
Odvar sa dá užívať aj zvonka, najmä na hojivé obklady na opuchy, reumu alebo vredy predkolenia. V skorších dobách si týmto odvarom ženy farbili vlasy, a dokonca aj tvár. Kvety sa používali aj na farbenie látok a dochucovanie likérov.
Ide o významnú medonosnú rastlinu, ktorú obľubujú hlavne včelári.
