Mandragora lekárska, známa aj ako mandľovník, je vytrvalá bylina, ktorá hrá významnú úlohu v histórii a mytológii.
Táto rastlina sa pýši veľkými, sýtozelenými listami, vyrastajúcimi priamo z koreňa, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 40 cm.
Na jar sa na mandragore objavujú zvonkovité kvety, obvykle fialovej alebo modrej farby.
Po odkvitnutí sa vyvíjajú jedovaté plody žltej alebo oranžovej farby, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú malé paradajky.
Koreň mandragory je mäsitý a často má vetvenie, ktoré evokuje ľudskú postavu.
V minulosti sa kvôli jeho údajným halucinogénnym a sedatívnym účinkom využíval v alchýmii.
Obsahuje alkaloidy, ktoré môžu pôsobiť sedatívne a v niektorých prípadoch aj halucinogénne.
V minulosti sa mandragora využívala v tradičnej medicíne ako anestetikum.
V dnešnej dobe sa však v lekárstve používa len veľmi zriedka kvôli potenciálne nebezpečným vedľajším účinkom a toxicite.
Mandragora officinalis je domovom v Stredomorí a mimo svojho prirodzeného prostredia môže byť jej pestovanie náročné.
Všetky časti tejto rastliny sú jedovaté, pričom najvyšši koncentrácia toxínov sa nachádza v plodoch a koreni.
Požitie môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v extrémnych prípadoch dokonca k úmrtiu.
