Morušovník je obor medzi ovocnými stromami, potrebuje teplo

Na našom území sa moruše, pochádzajúce pôvodne z Ázie, pestujú už po stáročia. Na Morave nájdeme exempláre staré aj pár stoviek rokov. Od morušovníka bieleho je odvodené meno priadky morušovej, z ktorej zámotkov sa v starej Číne naučili tkať prekrásne látky.

V našich podmienkach je možné z čeľade morušníkovitých pestovať morušovník čierny (Morus nigra), morušovník biely (Morus alba) a morušovník červený (Morus rubra). Sú to mohutné kríky až stromy milujúce teplo, plodiace, biele, purpurové, alebo tmavo fialové plodstvo - kôstkovičky. Moruše chutia sladkasto až sladkokyslo, sú zdravé a osviežujúce - obsahujú veľa vitamínov, najmä vitamín C.

Ich konzumácia pomáha regulovať hladinu krvného cukru a majú celkovo prečisťujúce účinky na organizmus. Konzumovať ich môžeme čerstvé alebo podobne ako iné ovocie, napr. černice, spracovať na víno, šťavu, kompóty, džem, a to aj v kombinácii s iným ovocím.

Morušovníku sa darí v teplých oblastiach

U nás sa mu darí najmä v tam, kde sa pestuje víno. Priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať nad 8 ° C. Môže však rásť aj v o niečo vyšších polohách ak im poskytnete vhodné podmienky - chránené, výhrevné a slnečné stanovisko. Stromy moruše hlboko a bohato korenia, dokážu si teda vodu a živiny zabezpečiť aj z hlbších pôdnych vrstiev, nie sú preto náročné na výživu.

Pôdy im vyhovujú výhrevné, dostatočne priepustné. Na zamokrených a studených stanovištiach nebudú prosperovať. Medzi svojimi koreňmi nemajú morušovníky radi cudzie, ostatné dreviny by teda mali rásť najmenej vo vzdialenosti piatich metrov. Pôdu pod morušami je vhodné zatrávniť, aby opadané ovocie zostalo čisté, v dobe zrelosti totiž zo stromu opadáva.

Stromčeky začínajú plodiť v treťom až štvrtom roku po vysadení. Väčšej úrody strom dosiahne po ôsmich až desiatich rokoch. Úmerne s vekom stúpa i veľkosť úrody, a to na päťdesiat až sto kilogramov ovocia. Zber vykonávame striasaním najlepšie na natiahnutú plachtu.

Sadenice na jeseň alebo jar

Sadenice mladých vrúbľovaných morušovníkov vysádzame na jeseň alebo na jar. Pred vlastnou výsadbou je lepšie na pár hodín ich namočiť do odstátej vody a obvyklým spôsobom vysadiť k opornému kolu. Sadenicu dostatočne zahrnieme zeminou a prvé výhonky strechovito skrátime. Stromom neskôr ponechávame voľnejší rast a korunu presvetľujeme len občas. Staršie stromy už rez nepotrebujú.

1. Do výšky 10 m dorastá morušovník čierny. Má hustú, rozložitú a až 15 m širokú korunu, jeho tmavozelené listy sú až 20 cm dlhé. Strapcovité plodstvo 2,5 cm dlhé, tmavo fialovej až čiernej farby, je podobné ostružinám. Plody dozrievajú v auguste a septembri, chutia príjemne sladkokyslo. Rastie pomalšie, než ostatné druhy moruší. Odoláva mrazom až do -30 °C.
2. Z morušovníkov je najvyšší morušovník biely, dorastá do výšky až 18 m. Korunu vytvára okolo 10 m širokú, guľatú. Plodstvo je veľké 2,5 cm, má bielu až jemne ružovkastú farbu a chutí sladkasto, či skôr mdlo. Plody dozrievajú v júli a auguste. Vyhovuje mu skôr suchšie stanovisko, nevadí mu veterná poloha. Mrazuvzdorný je až do -35 ° C.
3. Na rozdiel od bieleho a čierneho morušovníka je morušovník červený dvojdomý, preto je nutné pestovať samčí aj samičí strom. Je podobného vzrastu ako morušovník čierny. Plodstvo je až 3 cm dlhé a má tmavopurpurovú farbu, chutí sladko. Plody dozrievajú v júli a auguste.