Niektoré druhy zeleniny môžu ostať na záhone celú zimu
Čerstvú zeleninu môžete mať v záhone po celé obdobie, bez ťažkostí totiž odolá mrazom a môžete ju zberať, kedykoľvek sa vám zachce. Ktorá to je?
Počas zimného obdobia sa zberá napríklad zimná kapusta, zimná cibuľa, zimný šalát, špenát, petržlen, čierny koreň, paštrnák alebo valeriánka.
Najobľúbenejší a najpestovanejší je ale kučeravý kel, pór a ružičkový kel. Svojou otužilosťou, vďaka ktorej je možné ho zberať i v zime, ale i svojím vzhľadom (machovito skučeraveným listom) je výnimočný kučeravý kel.
Kučeravý kel
Kučeravý kel je blízkym príbuzným kelu a pestuje sa už od staroveku. Okrem zeleného sú vyšľachtené i modročervené, červenohnedé a pestrolisté odrody. Na pôdu nie je vôbec náročný, vysieva sa v jarných mesiacoch na záhony ako následná plodina, napríklad po mrkve, šaláte alebo karfiole.
Znáša mrazy až -15 °C a pokiaľ ho skôr neskonzumujete, často vydrží na záhonoch až do jari. Listy zberáme zospodu rastliny a využijeme ich, i keď sú namrznuté. Odrodou vhodnou pre zimné prezimovanie je napr. ΄Winterbor F1΄, ktorá dobre odoláva mrazom. Použitie v kuchyni je všestranné, pripravujú sa z neho polievky, prílohy, plnené listy a karbonátky, upravuje sa i ako dusený a zahustený strúhaným zemiakom, zapekaný či smažený.
Zimný pór
Pór je pôvodom z Prednej Ázie, odkiaľ sa rozšíril hlavne do Číny, Japonska a Kórei. Podľa rímskeho cisára Nera pôsobil na silu hlasu a chrabrosť vojakov. Pozor na to, zimu prečkajú iba odrody zimného póru, ktoré sa častejšie pestujú i u nás. Sú kratšie a mrazuvzdorné. Na stanovisko nie je náročný, ale úspešne ho možno pestovať iba v hlbokých pôdach dobre zásobených živinami a humusom. Pre zber v zime a na jar ho vysievame koncom apríla a sadenice póru potom vysádzame po skorých zeleninách alebo skorých zemiakoch v júni a začiatkom júla.
Predpestované sadenice sa sadia do rýh hlbokých aspoň desať centimetrov a vzdialených 30–40 centimetrov. Po výsadbe rastliny dobre zalejeme. Akonáhle sa ujmú, prihrnieme k nim pôdu. Zimná odroda ΄Elephant΄ sa zberá postupne od októbra až do jarných mesiacov nasledujúceho roka. Využitie v kuchyni je široké – pór môžete smažiť v trojobale, pripraviť z neho polievky, omáčky, slaný koláč, patrí i do čínskych pokrmov, je možné ho zapekať so salámou, zemiakmi a vajcami a hodí sa i k sójovému mäsu. Vitamíny však najlepšie využijete z čerstvého póru.
Ružičkový kel
Ružičkový kel je najmladším druhom hlúbovej zeleniny. Podľa prvých písomných zmienok z konca 16. storočia sa o ňom píše ako o „vzácnom, ale nepotrebnom druhu kelu s mnohými malými ružičkami“. V súčasnosti sa najviac pestuje v západnej Európe a USA. Vyhovujú mu stredne ťažké hlinité humózne pôdy.
Pestujeme ho v prvej trati a vyžaduje dostatok živín a výdatnú zálievku, obzvlášť koncom leta. Neskoré odrody vysievame na dobre pripravené záhony koncom apríla alebo začiatkom mája v štipkách do sponu 50 x 60 centimetrov. Predpestované sadenice vysádzame od polovice júna. Aby bol vývoj ružičiek rovnomerný, odporúča sa koncom augusta či v septembri ulomiť rastový vrchol.
Kel zberáme podľa potreby. Pre zimné pestovanie je vhodná odroda ΄Groninger΄, ktorá dobre znáša i silnejšie mrazy. V kuchyni ho využijeme na prípravu polievok alebo ako prílohu k ryži a mäsu, vhodný je i do čínskych pokrmov, k sójovému mäsu, ale i na prípravu šalátu, možno ho zapekať i smažiť.
