Poznáte cibuľu zimnú a viete, ako na jej pestovanie?
Allium fistulosum alebo tiež cibuľa zimná, sibírska či seka patrí medzi cibuľovitú zeleninu z čeľade amarylkovitých. Na rozdiel od „klasickej“ cibule, ktorá je dvojročná sa jedná o vytrvalú rastlinu. Pôvodne pochádza zo strednej Ázie, bola asi vypestovaná z blízkeho druhu Allium altaicum. Napriek tomu, že ju v Číne pestovali už pred 2000 rokmi, do Európy sa dostala až v 16. storočí cez Rusko.
Cibuľa je asi 2-5 cm dlhá a 1-2,5 cm široká, väčšinou svetlá, vzácnejšie hnedastá. Je mrazuvzdorná a pučí veľmi skoro. Kto si ju pestuje, môže ju využívať po celý rok, rastie totiž pomaly aj pod snehom.
Pred výsadbou pôdu starostlivo spracujeme (na rovnakom stanovisku vydržia zimné cibule desať až pätnásť rokov). Do pôdy zbavenej buriny zapracujeme kompost alebo kombinované hnojivo s vápnikom. Pôda by mala byť ľahká až stredne ťažká, nie príliš vlhká. Stanovište vyberieme slnečné.
Môžeme vysievať semená alebo sadiť zo sadzačky skoro na jar, ale aj v auguste a aj neskôr. Ľahko sa dá množiť aj delením trsov. Než vzrastie, udržujeme pôdu v bezburinnom stave, potom už zvláštnu starostlivosť nevyžaduje.
Kvety sa objavujú od druhého roku, ich duté stonky sa však na zber nehodia, preto ich vylamujeme (prípadne ich môžeme nechať vysemeniť). Zimnú cibuľu možno tiež rýchliť v kvetináči na okne či ju pestovať v kvetináči na terase alebo balkóne.
Zber zelenej vňate vykonávame priebežne po celú dobu vegetácie. Vňať používame podobne ako u vňaťovej cibule alebo pažítky. Môžeme využiť aj mladé cibuľky - zvlášť na jar, keď zberáme celé rastliny. Používame ich rovnako ako mladú cibuľu kuchynskú - zelenáčku. Jej chuť je jemnejšia ako cibuľa kuchynská a je veľmi šťavnatá. Vňať môžeme zamraziť.
Cibuľa zimná má niekoľkonásobne vyšší podiel vitamínu C ako cibuľa kuchynská. Je tiež bohatá na karotenoidy, vápnik a silice s obsahom síry. Rovnako ako cibuľa kuchynská obsahuje fytoncídy („rastlinné antibiotiká“). Pomôže pri nechutenstve a zažívacích problémoch.
