Tienisté kúty prežiaria kvety begónií
Rastliny pochádzajú z horských údolí a tienistých pralesov Južnej Ameriky, kde rastú dodnes divoko a vytvárajú nádherné dekorácie v múroch polorozpadnutých inckých osád.
Z vytrvalej hľuzy begónie (Begonia) vyrastá každoročne dužinatá stonka. Rastliny sú atraktívne predovšetkým pre sýto farebné kvety, ale zaujímavá je aj farba a vzory listov, ktoré sú nepravidelne srdcovité, mierne chlpaté a väčšinou na okraji zubaté. Pestovať môžeme odrody vzpriamené veľkokveté, so strednými kvetmi, drobnokveté aj previsnuté v širokej farebnej škále od snehovobielej, žltej, oranžovej, všetkých odtieňov ružovej až k jasne červenej a tmavočervenej. Vyšľachtené sú aj rastliny s dvojfarebným kvetom. Chýbajú snáď len odtiene modrej.
Pestovanie zo semien je náročné
Pestovanie zo semena je dosť náročné a v bytových podmienkach skoro nemožné, jednoduchšie je kúpiť hľuzy. Hľuzy najprv necháme nariasiť vo vlhkom substráte pri teplote okolo 20 °C a primeranej vlhkosti. Svetlo nie je pri pučaní nutné a rastliny naň dáme, až keď sa objavia mladé výhonky. Po vypučaní výhonov je už svetlo nutnosťou - pri jeho nedostatku sa výhonky vyťahujú a rastliny sú náchylnejšie k chorobám.
Begónie milujú tieň, umiestňujeme ich preto na severnú, príp. východnú stranu, na južnej či západnej strane by trpeli nadmerným svetlom a teplom. Pôdu vyžadujú dostatočne kyprú, humóznu, mierne kyslú, ktorú udržujeme stále vlhkú. Na vonkajšie stanovisko ich vysádzame až v čase, keď už nehrozia mrazy, tj. okolo 20. mája. Rastliny by poškodil aj slabý mráz. Pre bohaté kvitnutie je nutné pravidelné prihnojovanie od jari do leta plným hnojivom podporujúcim kvety. Na konci leta však obmedzíme dávku dusíka, aby sa spomalil rast a rastliny dostatočne dozreli a boli pripravené na prezimovanie.
Zo škodcov rastliny napádajú strapky a roztoče. V závislosti od počasia sa môžu objaviť plesne, a to pleseň sivá a múčnatka. Prevenciou môže byť odstraňovanie žltnúcich listov a odkvitnutých kvetov, to navyše podporí tvorbu tých nových.
