Užite si novembrové dynobranie
Rôzne tvarované tekvice a tekvičky sú tradičnou jesennou dekoráciou, dodajú zákutiam naozaj jesennú atmosféru, ale taký poctivý tekvicový kompót… U nás sa tekvice pestujú už dlho, pôvodom ale pochádzajú z teplých oblastí Južnej Ameriky. Ich chuť nie je nijako výrazná, ale ak ich dobre spracujete, bude zaujímavým a hlavne zdravým obohatením domácej kuchyne.
Tekvicová úroda
Tekvica začíname žať už začiatkom jesene, prvé ľahké prízemné mrazíky by ich mohli totiž poškodiť. Aj napriek tomu by však mali byť dobre vyzreté (šupka zrelých plodov je veľmi tvrdá, matná, oproti nezrelým lesklým plodom, na stonke sa tvoria malé suché praskliny a postupne zasychá).
"Ak necháte tekvicám aspoň 5 cm dlhé stopky, vydržia dlhšie."
Pri manipulácii dávame pozor, aby sa stopka neodlomila, vzniknuté miesto by bolo vstupnou bránou pre mikroorganizmy, ktoré podnietia rozklad. Zozbierané plody ešte niekoľko dní dosušujeme.
Ak panuje babie leto, tj krásne, teplé, slnečné počasie, cez deň ich môžeme nechať vonku, na chránenom mieste. Ak je typické sychravé jesenné počasie, je najlepšie umiestniť ich blízko kachlí alebo kúrenia, kde sa teplota pohybuje až okolo 30 °C.
Okrasné tekvičky, ktoré si chcete nechať ako štýlovú dekoráciu, zberajte najneskôr, ako to počasie dovolí, aby patrične stvrdli. Vôbec nevadí, že listy už odumierajú. Asi dva týždne potom ich ešte dosušujte. Ideálne je nechať ich doschnúť na slniečku. Pri sušení ich občas obrátime.
Tekvice uskladníme tak, aby sa vzájomne nedotýkali, napr. zavesené v sieťkach alebo uložené na policiach na slame. Miestnosť musí byť vzdušná, s teplotou najlepšie medzi 10 až 18 °C, a vzdušnou vlhkosťou medzi 50-75 %. Na takom mieste nám môže tekvica vydržať až 4 mesiace.
Ak neviete, čo s úrodou, vyskúšajte napríklad polievku, omáčku na špagety alebo kompót, nie sú vôbec zlé…
