Viete, ako pestovať rosičky?
Rosičky sú najznámejšie mäsožravé rastliny. Zriedkavo sa s nimi môžeme stretnúť aj v našej prírode. Drobný hmyz chytajú pomocou žľaznatých chĺpkov, ktorých povrch je pokrytý lepivým slizom. Sliz vytvára dojem kvapôčok rosy.
Ich listy sú rozmanitých tvarov - najčastejším typom je kompaktná ružica s klinovitými listami. Kvetenstvo je obvykle drobné biele alebo ružové. Niektoré druhy sú samosprašné a vytvárajú mnoho semien.
Semená vysievame na substrát pri bežných izbových teplotách. Vyklíčia za niekoľko dní až týždňov. Asi po mesiaci prepichujeme semenáčiky a sadíme do väčších nádob. Rosičky dobre znášajú aj častejšie presádzanie.
Na pestovanie je vhodným substrátom zmes neupravenej rašeliny a bieleho piesku. Rastliny potrebujú dostatok svetla, ideálne je umiestnenie priamo na okennom parapete. Prospieva im aj rosenie. V podmiske stále dopĺňame vodu, kvetináč by v nej mal trvalo stáť.
"Rastlinky nezalievame vodou z vodovodnej siete, je príliš vápenitá a rastliny by mohli uhynúť."
Bežným druhom vyhovujú izbové teploty, v zimných mesiacoch rastliny uvítajú ochladenie na 10 - 15 ° C, ale nie je to podmienkou. Ak sú rastliny príliš husté, alebo majú už nekvalitný substrát, v letných mesiacoch ich presadíme.
Niektoré druhy je možné množiť oddelením silných koreňov.
Rastliny neprihnojujeme!
Mäsožravky žijú v pôdach, ktoré sú na živiny veľmi chudobné, živiny získavajú z polapenej koristi.
Koreňový systém mäsožravých rastlín je pomerne málo vyvinutý, slúži hlavne na uchytenie rastliny a ako zásobáreň vody.
Najrozšírenejšia je Rosička kapská (D. capensis), má dlhé listy, ktoré sa okolo väčšej koristi vedia stočiť. Aj po zaschnutí nadzemnej časti obrazí vďaka silným koreňom.
Zo škodcov môžu rastliny napadnúť vošky. V nevetraných skleníkoch a akváriách sa môžu na rastlinách objaviť aj plesne. Na likvidáciu použijeme bežne dostupné prostriedky – insekticídy a fungicídy.
