Vypestujte si vlastný mak
Môžeme ho pestovať na okrasu aj na zber makovíc. Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou. Rastliny sa budú na záhonoch vynímať – zaujímavé majú nielen listy, kvet, ale aj plod.
Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých. Obsahuje rôzne alkaloidy a biele mlieko z nezrelých makovíc je významným zdrojom ópia, preto je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané.
Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov – prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia (napr. Egypťania využívali ópia ako sedatíva). V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. stor.
Mak je jednoročná rastlina 30–150 cm vysoká, lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3–8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté. Kvitne v júni až auguste, pestuje sa v mnohých odrodách.
Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Pestujeme ho v pôdach pre plodiny 2. trate – rovnako ako cibuľu, koreňovú zeleninu a šaláty.
Sejeme ho najskôr zo všetkých plodín, dá sa vysievať už „na sneh“, nevadí, že semienka zapadajú snehom, nezmrznú. Vysievame ho riedko, do riadkov asi 30 cm vzdialených, do hĺbky 0,5 cm (za vlhka mak vzíde aj z povrchu aj z väčšej hĺbky).
Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5–6 dní, pri teplote 18–20°C počas 3–4 dní. Ďalšie zvyšovanie teploty klíčenia naopak spomaľuje, pri teplotách okolo 30 °C semená klíčia len veľmi málo.
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín. Pri jednotení nezabudneme k rastlinkám prihrnúť pôdu a okopať ich.
Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou – napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Plesňou napadnuté rastliny odstránime.
Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková – silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺbatka. Najväčšie škody na maku však pôsobí vtáctvo.
Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemenime, kým sú mäkké. Potom už len v tenkej vrstve mak dosušíme a preosejeme na prachovom site.
